Poruchy srdcovo cievneho systému
I. Poruchy krvného obehu:
1. Celkové : a, srdcové zlyhanie (kardiálna insuficiencia)
b, poruchy funkcie ciev (hypertenzia)
c, zmeny množstva a zloženia krvi (hypovolémia, dehydratácia, anémia,
hypoprotémia)
2. Miestne : a, krvácanie (hemorágia)
b, krvácavosť (hemoragická diatéza)
c, zvýšené prekrvenie (hyperémia)
d, trombóza
e, embólia
f, ischémia
g, infarkt
II. Ochorenia ciev
1. Ateroskleróza
2. Zápaly ciev
III. Ochorenia srdca
1. Vrodené vývinové chyby srdca a ciev
2. Ischemická choroba srdca
3. Zápaly srdca
4. Chlopňové chyby
5. Kardiomyopatie
Ad.1 PORUCHY KRVNÉHO OBEHU
1.Celkové:
a, Srdcové zlyhanie (kardiálna insuficiencia)
V prípadoch poškodenia srdcových buniek srdcovej svaloviny alebo zhoršenia podmienok na jeho činnosť nie je schopné prečerpať celý objem krvi, kt. k nemu priteká. Krv sa začína hromadiť v dutinách a v časti krvného obehu nad zlyhávajúcim srdcom.
PA: 1. Zmeny na srdci :
a, akútne – dilatácia komory – ochabnutie
b, chronické – hypertrofia zmäknutie
2. Zmeny mimo srdca:
a, venostáza (venózna hyperémia)
zlyhanie ĽS – venostáza v MKO
PS – venostáza vo VKO (v oblasti DDŽ) – vnútorné orgány (zväčšenie) a žily končatín (opuchy DK).
b, indurácia orgánov – vzniká ako následok venostázy v orgánoch. Pečeň a slezina sú zväčšené, tuhé, hmatné. Pľúca sú tiež prekrvené a z rozmnoženia väziva tuhé.
c, kardiálny edém – vzniká pod vplyvom gravitácie (v oblasti členkov, predkolenia) – anasarka – končatiny sú opuchnuté, orgány zväčšené. – tekutina prestupuje do interstícia (podkožia).
· Prestup tekutiny do seróznych dutín : hydrothorax, ascites (v brušnej dutine), hydroperikard.
d, cyanóza – periférne sfarbenie do modra
e, trombóza a embólia – sú častými komplikáciami srdcového zlyhávania.
Spomalenie krvného prúdu v žilách – vznikajú žilové tromby napr. pri fibrilácii predsiení.
Základné typy srdcového zlyhania
1. Akútne zlyhanie ľavého srdca
Je najčastejšia príčina infarktu myokardu. Dochádza k rýchlej venostáze pľúc – vzniká edém – pacient sa dusí.
2. Chronické zlyhanie ľavého srdca
Vzniká pomaly venostáza pľúc, nastáva indurácia pľúc. U pacienta sa vyvíja dýchavica, kt. sa postupne zhoršuje až po nočné záchvaty dýchavice – vzniká kardiálna astma. Má chronický kašeľ. Stagnácia krvi v pľúcach znamená prekážku aj pre prácu PS – vzniká prenesené srdcové zlyhanie. Dovtedy zdravé PS zlyhá.
Príčiny: hypertenzia, chronická ischemická choroba srdca a chlopňové chyby.
1. Akútne zlyhanie pravého srdca
Spôsobí náhlu smrť (pomerne slabá svalovina pravého srdca nezvláda situáciu a akútne dilatuje). Príčina: embólia do pľúcnice.
2. Chronické zlyhanie pravého srdca
Nastáva venostáza vo VKO najmä v oblasti DDŽ. Príznaky: opuchy DK až anasarka, zväčšenie pečene, sleziny, hydrothorax, hydroperikard, ascites.
Príčiny: chronické ochorenia pľúc – pri nich sa zvyšuje odpor v pľúcnom obehu je to prekážka pre PS vzniká preto pľúcne srdce (cor pulmonale), ide o hypertrofiu PS.
· Chronická bronchitída, emfyzém pľúc, TBC, silikóza.
Kompletná liečba
1. Úprava polohy – flowerova poloha
2. Diuretiká – Hydrochlorothiazit, Furosemid
3. Kardiostatiká – Digoxin
4. Kyslík – v štádiu dekompenzovanej srdcovej nedostatočnosti je vhodné podávať kyslík. Oxygenoterapia je nevyhnutná pri edéme pľúc.
b, Poruchy funkcie ciev (hypertenzia)
Je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením. Časté ochorenie vyznačujúce sa zvýšením krvného tlaku. Príčina primárnej hypertenzie zatiaľ nie je známa.
· Normálny krvný tlak: pod 140/90 mmHg.
· Optimálny alebo ideálny tlak : do 120/80 mmHg.
· Hypertenzia: systolický tlak vyšší alebo rovný 140mmHg a diastolický vyšší alebo rovný 90 mmHg.
Hypertenzia sa delí na 3 stupne:
· Hypertenzia 1.stupňa alebo ľahká: od 140/90 – 160/100 mmHg.
· Hypertenzia 2.stupňa alebo stredne ťažká: 160/100 – 180/110 mmHg.
· Hypertenzia 3.stupňa alebo ťažká: tlak vyšší ako 180/110 mmHg.
Hodnotu tlaku krvi ovplyvňuje:
· Genetické danosti, pohlavie, vek
· Niektoré lieky, nevhodný stravovací a tekutinový režim
· Nízka alebo nevhodná pohybová aktivita
· Škodliviny (kofeín, alkohol), stres, nadmerný príjem kuchynskej soli
· Sprievodné ochorenia (obličkové, cievne, endokrinné, poruchy CNS)
Rozdelenie hypertenzie:
1. Primárna hypertenzia = esenciálna hypertenzia = hypertenzná choroba. Je to choroba sama o sebe, príčina je neznáma.
2. Sekundárna hypertenzia- vzniká ako dôsledok iného ochorenia, najčastejšie ako následok dlhodobého ochorenia obličiek alebo endokrinného ochorenia.
Esenciálna hypertenzia
Príčina je neznáma, na vzniku sa zúčastňujú dedičné faktory, zvýšený príjem tekutín a solí, stresové faktory, poškodenie ciev – ateroskleróza.
Štádiá:
1.štádium – prechodné zvýšenie TK, bez poškodenia orgánov
2.štádium – trvalé zvýšenie TK, na artériách vznikajú sklerotické pláty. Zvýšeným tlakom je zaťažená ĽK srdca vzniká hypertrofia ĽK. Vznikajú zmeny na kapilárach na očnom pozadí.
3.štádium – trvalé, dlhodobé zvýšenie TK, vzniká poškodenie orgánov:
- srdca (poškodenie myokardu – ICHS, IM)
- mozgu (ischémia mozgu, mozgové krvácanie)
- obličiek (zlyhanie obličiek)
Liečba: cieľom je normalizácia TK. režimové opatrenia: správny režim dňa, odpočinok, relaxácia, vyhýbanie sa stresom, zákaz fajčenia, znížiť prívod tekutín a solí – diéta nesolená, zníženie nadváhy, redukčná diéta. Medikamentózna liečba: hypotenzíva, diuretiká, vazodilatanciá, beta – blokátory, blokátory konvertujúcich enzýmov.
Sekundárna hypertenzia
Vyvolaná chorobami iných orgánov:
- Nefrogénna hypertenzia – zápaly obličiek
- Renovaskulárna hypertenzia – spôs. zúžením obličkovej tepny
- Zvýšená funkcia kôry nadobličiek – Cushingov syndróm alebo zvýšená funkcia drene nadobličiek – feochromocytóm.
2. Miestne
a, Krvácanie (hemorágia) – únik alebo výstup krvi z krvného riečiska.
Typy krvácania : a, podľa cievy – tepnové (jasnočervená krv strieka)
- Žilové (tmavá krv nestrieka)
- Vlásočnicové
b, podľa spôsobu – vonkajšie – z kože, slizníc, z dutých orgánov
- Vnútorné – zdroj krvácania je vnútro tela
Príčiny krvácania
a, poškodenie cievy úrazom (bodné, rezné, sečné rany)
b, poškodenie cievy chorobným procesom (nádor, tuberkulóza, žal. vred)
c, zvýšená priepustnosť cievnej steny
Následky krvácania
a, strata krvi a vykrvácanie – závisí od rýchlosti straty krvi a množstva (hemoragický šok – rýchlo a veľa, keď stráca pomaly a málo – anémia), stav organizmu.
b, poškodenie orgánov – mozog, srdce
c, druhotná infekcia krv. zrazenín
Niektoré typy krvácania
1. Vonkajšie : epistaxa – krvácanie z nosa, hemoptoe, hemoptýza – vykašliavanie krvi, hemateméza – vracanie krvi, meléna, hematúria – krv v moči, enterorágia – čerstvá krv v stolici, menorágia – zvýšené krvácanie počas menštruácie, metrorágia – krvácanie mimo menštruácie.
2. Vnútorné: petechie - drobné krvácanie na koži, slizníc, seróznych blanách, . pupura – petechie na veľkej ploche vo väčšom množstve ,. Sufúzia – plošná krvná podliatina,. Hematóm – krvný výron (modrina), hemotorax – krvácanie v hrudníkovej dutine, hemoperitoneum – v brušnej dutine, hemoperikard – v osrdcovníku, hemorágia cerebre
b, Krvácavosť
Krvácavosť – (h.d) – je zvýšený sklon ku krvácaniu
Príčiny:
1. porucha trombocytov – trombocytopénia
- Menejcennosť Tro trombocytopatia
2, poruchy zrážacích faktorov – kongulopatie
3, poruchy cievnej steny – vasculopatie – skorbut – pri nedostatku vitamínu C
d, Trombóza
Zrážanie krvi v cievach počas života. Príčiny:
1. Porušenie endotelu – v artériách (poranenie a šitie, vzn. Ateroskleróza), v žilách (zápal žíl – flebitída – vzn. tromboflebitída), v endokarde (endokarditída – chlopňové chyby)
2. Spomalenie toku krvi – v artériách (môže sa spomaliť v aneuryzmách – vydutinách), vo vénach (porucha chlopní – venostáza – je veľmi častá, delíme ich na:
· Miestne – flebektázie, varixy, porušenie žilových chlopní
· Celkové – chronická venostáza pri zlyhaní PS, imobilizácie pacienta – svalová činnosť podporuje žilový návrat z oblasti DDŽ)
a v srdci (spomalenie toku krvi v srdci, napr. pri mitrálnych chlopňových chybách vzn. Fibrilácia predsiení) + ZKC mitrálne chlopňové chyby.
3. Zvýšená zrážanlivosť krvi – nastáva pri úraze, operáciách, zápaloch, pôrodoch, potratoch, pri nádorových stavoch.
NÁSLEDKY TROMBÓZY
Závisia od miesta vzniku trombu. Menšie tromby sa môžu rozpustiť účinkom fibrinolyzínu. Využíva sa aj v liečbe infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP) – streptokináza.
a, v artériách (tepnách) – zúženie – ischémia
- upchatie – nekróza – nekróza orgánu – infarkt
b, v žilách – môže vzniknúť uzáver s následnou venostázou, nie je ale taká významná, pretože žily majú veľa spojok. Najzávažnejším následkom trombózy v žilách je odtrhnutie trombu. Trombus je unášaný krvným prúdom, napr. z hĺbkových žíl DK, skončí v pľúcnici a následkom je náhla smrť, keď je menší upchá menšie vetvy pľúcnice a vznikne pľúcny infarkt.
c, v srdci – napr. z LS (ĽP) sa môže dostať trombus do všetkých orgánov a spôsobiť tam infarkt okrem pľúc.
e, Embólia
Je to vmietnutie cudzieho predmetu krvným prúdom do zúženého miesta krvného riečiska, kde upchá cievu. Cudzí predmet sa nazýva embolus a môže ním byť:
- odtrhnutý trombus
- zhluky tukových buniek
- zhluky nádorových buniek
- bubliny vzduchu
- plodová voda
Rozdelenie embólie:
1. podľa miesta embolizácie:
- embólia vo venóznom obehu – napr. z periférnych žíl (DK) do PS a do pľúc (pľúcnica)
- embólia v arteriálnom obehu – z ĽS do orgánov okrem pľúc
- embólia paradoxná – cez foramen ovale ( cez neuzavretú predsieňovú prepážku)
2. podľa charakteru embolu
- trombotická
- vzduchová
- tuková
- plodovou vodou