III.B

VEĽKÁ FRANCÚZSKA  REVOLÚCIA /s.35/

1. Kríza francúzskeho absolutizmu

- dane platil len tretí stav, kráľ Ľudovít XVI. vládol neobmedzene, bola cenzúra slova, preto vznikala proti režimu silná opozícia na čele s buržoáziou /podnikatelia a obchodníci/

2. Začiatok revolúcie

- zlá hospodárska situácia donútila kráľa zvolať Generálne stavy, avšak nedošlo k dohode a tretí stav /mešťania/ sa vyhlásil za Národné zhromaždenie, ktorý chcel zrušiť absolutistickú moc kráľa a  zabezpečiť občianske slobody a slobodu podnikania

- došlo k vzbure – Parížania dobyli 14.júla 1789 pevnosť Bastillu

- Národné zhromaždenie sa ujalo vlády a prijalo Deklaráciu ľudských a občianskych práv

3. Vznik republiky

- podľa ústavy z roku 1791 sa Francúzsko stalo konštitučnou monarchiou, o rok neskôr nový orgán - Konvent vyhlásil republiku

- v Konvente došlo k sporu medzi umiernenými girondistami a radikálnymi jakobínmi

- po poprave kráľa Ľudovíta XVI.  a kráľovnej Marie Antoinetty sa vlády ujali jakobíni a začalo kruté obdobie jakobínskej diktatúry

4. Jakobínska diktatúra

- na čele stál Výbor pre verejné blaho – Robespierre, Danton a Marat – vládli tvrdo, nastolili „vládu gilotíny“ už za podozrenie bola smrť /obeťou sa stal aj samotný Danton/

5. Koniec jakobínskej diktatúry

- všeobecný strach spôsobil, že Konvent dal jakobínov zatknúť /Robespierre  1794 popravený/

- k moci sa opäť dostali girondisti – ako orgán moci bolo vytvorené päťčlenné Direktórium, ktoré však situáciu nedokázalo riešiť, a vtedy na scénu vstupuje Napoleon Bonaparte

6. Vláda Napoleona /s.37/

- s pomocou armády uskutočnil  v roku 1799 štátny prevrat a začal tak svoju 15-ročnú vládu

- najprv vládol ako konzul a v roku 1804 sa vyhlásil za cisára

- skonsolidoval situáciu vo Francúzsku – cirkev podriadil štátu, položil základy moderného školstva, založil Francúzsku banku, vytvoril menu – frank, zostavil Občiansky zákonník

7. Dobyvačná politika Napoleona

- Napoleon túžil ovládnuť Európu, hlavne Anglicko, preto začal viesť dobyvačné vojny – najznámejšia  „bitka troch cisárov“1805 pri Slavkove, v ktorej porazil rak. a rus. panovníka

- pri myse Trafalgar ale utrpelo Francúzsko od Angličanov porážku, preto Napoleon vyhlásil kontinentálnu blokádu, ktorú však Rusko porušilo, preto naň Napoleon roku 1812 zaútočil

- francúzska armáda sa dostala až k Moskve, kde na ňu čakalo vypálené mesto, kvôli krutej zime a vyčerpanosti sa zdecimovaní Francúzi museli vrátiť – začiatok Napoleonovho konca

- v „bitke národov“ pri Lipsku 1813 spojenecké vojská na hlavu Napoleona porazili

- Napoleon sa musel vzdať trónu a odísť do vyhnanstva na ostrov Elba

- Napoleon využil nespokojnosť s vládou Ľudovíta XVIII. a na „sto dní“ sa vrátil k moci, avšak v bitke pri Waterloo  v roku 1815 ho prusko-anglické vojská definitívne porazili

- Napoleon bol internovaný na Ostrove sv. Heleny, kde aj zomrel

- napoleonské vojny pomohli ľuďom  uvedomiť si pojmy ako národ, vlasť, sloboda, rovnosť

*cenzúra – prísny dozor, skúmanie obsahu písaných prejavov a tlačív

*kontinentálna blokáda – za Napoleona zákaz dovozu anglických výrobkov do Európy